Dekubity alebo ľudovo nazývane preležaniny často predlžujú pobyt pacientov v nemocniciach. Zväčša vznikajú ako následok vonkajšieho tlaku na kožu na miestach, ktoré sa dlhodobejšie dotýkajú podložky, no môžu vzniknúť aj počas jedného dňa na lôžku. S dekubitmi sa teda predovšetkým stretávajú pacienti, ktorí sú odkázaní na lôžko a sú imobilní. Správnu starostlivosť o pacienta s dekubitmi môže urýchliť správny proces hojenia a nové možnosti v starostlivosti o tento typ rán.
Výskyt dekubitov
Názov dekubity je odvodený z latinského slova „decumbere“, ktorý znamená položiť alebo ľahnúť si, čo odzrkadľuje aj spôsob vzniku dekubitov. U nás sa toto ochorenie ľudovo nazýva preležaniny, pretože vzniká predovšetkým u ležiacich pacientov. Ide v podstate o ochorenie, ktoré najčastejšie vzniká ako následok vonkajšieho tlaku na kožu naproti kosti, a preto sa vyskytuje predovšetkým na miestach, kde je menší obsah tuku alebo svalov. Dekubity sa najčastejšie objavujú na zadnej časti hlavy, ramenách, lakťoch, krížoch, bokoch, vnútorných stranách kolien či pätách, keďže práve na tieto časti sa u ležiacich pacientov vyvíja najväčší tlak.
Vznik dekubitov
Dekubity sa môžu objaviť kdekoľvek na tele, kde pôsobí tlak, ktorý spôsobuje utláčanie artérií. To má za následok nepriechodnosť a samotné nedokrvenie ciev. Keďže sú cievy tzv. priškrtené, nemôžu rozvádzať kyslík ani živiny ku tkanivám, čo môže spôsobiť odumretie pokožky – nekrózu. Okrem tohto procesu môže na vznik dekubitov vplývať aj prostredie či trenie pokožky o posteľ.
4 stupňe dekubitov (podľa Medzinárodného klasifikačného systému NPUAP/EPUAP)
V závislosti od vizuálnej stránky dekubitov, hĺbky rany či stupňa nekrózy dokáže lekár určiť štádium dekubitov. Tie sa zväčša vyvíjajú postupne, no dochádza aj k prípadom, kedy sa dekubity dokážu zjaviť už o pár hodín. Na pomoc pri opise rozsahu poškodenia kože a tkaniva je potrebné poznať charakteristické črty a typické symptómy dekubitov. V každom stupni je tiež dôležité určiť vhodnú liečbu.
Klasifikácia dekubitov:
1. stupeň sa prejavuje erytémom, pre ktoré je typické začervenanie kože, ktoré síce po stlačení zmizne, no následne sa opäť objaví. V tomto štádiu sa ešte bolesť nemusí prejaviť, no pokožka je v tejto fáze zoslabnutá, zraniteľná, teplá alebo naopak studená, môže páliť alebo svrbieť.
2. stupeň sa prejavuje ako nadväznosť na prvý stupeň, a to znamená, že okrem prejavov na vrchnej časti kože sa môže dekubit prejaviť aj priamo pod ňou. V tomto stupni je pokožka opuchnutá, začervenaná, poškodená a objavuje sa pľuzgier, ktorý je naplnený hnisom, preto sa objavujú prvé bolesti.
3. stupeň siaha až do tukového tkaniva pod kožou, a to znamená, že rana sa môže prejaviť zápachom, keďže v tejto fáze dochádza k odumieraniu tkaniva, teda k nekróze. Rana je v tomto štádiu začervenaná, hnisavá a tkanivo, ktoré odumiera je čiernej farby.
4. stupeň je najvážnejší a prejavuje sa vredmi. Okrem toho, že je poškodená pokožka, tukové tkanivo, tak sú postihnuté aj svaly a následne kosti. Ide o najťažší stupeň, ktorý sa pri zlej starostlivosti a nevhodnej liečbe môže zotavovať aj niekoľko rokov.
Prevencia a liečba dekubitov
Keďže sa dekubity objavujú najčastejšie u imobilných a ležiacich či dlhodobo sediacich pacientov, je dôležité dodržiavať jednotlivé preventívne opatrenia, ako je polohovanie pacienta, čistenie a dezinfikovanie rán, pravidelná kontrola pokožky, hygiena pacienta a nasadenie vyváženej stravy či určenie správnej liečby.
– Polohovanie pacienta minimalizuje vznik preležanín u pacientov. Je však dôležité vedieť, ako často a akým spôsobom pacienta uložiť. Okrem polohovania pacienta na minimalizovanie vzniku dekubitov vplývajú aj pomôcky ako sú antidekubitné matrace, vankúše, podložky, ktoré sú vzdušné a vyvíjajú tlak rovnomerne na telo.
– Pravidelná kontrola pokožky priaznivo vplýva na včasné odhalenie vzniku dekubitov a následne aj zamedzenie vzniku počiatočnej fázy dekubitov. Okrem toho je potrebné pokožku kontrolovať počas celej doby liečenia dekubitov.
– Čistenie a dezinfikovanie rán sa musí vykonávať pravidelne, pretože práve v 3. a 4. fáze je v dekubitoch prítomný hnis, a to znamená, že pri nesprávnej dezinfekcii môže nastať zápal či infekcia spôsobená rozšírením mikroorganizmov v ranách.
– Hygiena pacienta je pri zamedzovaní vzniku dekubitov nevyhnutná. Dekubity často vznikajú aj na miestach, ktoré sú dlhodobo vlhké a v kombinácii s trením sa pokožka ľahšie poškodzuje. Najčastejšie za vznik vlhkých miest môže u imobilných pacientov a pacientov trpiacich inkontinenciou prítomnosť stolice, moču či potu.
– Vyvážená strava je aj pri hojení rán veľmi potrebná. Okrem toho, že by strava mala obsahovať všetky zložky, prevažne by mali byť doplnené bielkoviny, vitamíny a minerály. Netreba zabúdať ani na dostatočný príjem tekutín, keďže dehydrovaný organizmus je náchylnejší na vznik poranení.
Liečba dekubitov
Vhodná liečba sa určuje v závislosti od toho, aký závažný je stav pacienta a stupeň poškodenia kože a tkaniva. Niektoré dekubity si vyžadujú správne ošetrenie či nasadenie vhodnej liečby, tie závažnejšie dekubity si však vyžadujú chirurgický zásah. Preto je potrebné pri akejkoľvek zmene pokožky poradiť sa s lekárom. V prípade urýchlenia procesu hojenia rán je možné použiť nepriľnavé krycie náplaste či moderný antimikrobiálny roztok s najnižším pH a vysokou koncentráciou kyseliny chlórnej, ktorého špecifické vlastnosti sú najvhodnejším riešením naštartovania procesu komplexného prirodzeného hojenia a úplného zahojenia rany. Rovnako je pri vážnejších stupňoch dekubitov nevyhnutné podávanie antibiotík, ktoré zabraňujú bakteriálnej infekcii kože a kostí.
